|

Slovenské vinohradníctvo v
kontexte krajín EÚ
O rozhovor na
aktuálnu tému sme požiadali fundovaného odborníka Dipl. Ing. Pavla Ďurišina,
výkonného riaditeľa Zväzu vinohradníkov Slovenska v Bratislave.
l Ako možno charakterizovať situáciu vo vinohradníctve
na Slovensku?
Najväčší rozvoj vinohradníctva na Slovensku bol v 70.- tych
rokoch min. storočia. Vo veľkom sa prebudovávali vinice, klčovali sa, terasovali sa
strmé plochy, zúrodňovali pôdy, vykonali sa pozemkové úpravy. V 80.- tych
rokoch boli vinohrady prakticky prebudované a boli v najplodnejšom štádiu.
V tom čase bola priemerná úroda okolo 60 metrákov po hektári, spracovávali sa
veľké množstvá hrozna. Vinohradníci pestovali hrozno a predávali ho vinárskym
závodom. Bolo málo poľnohospodárskych podnikov, ktoré vyrábali hrozno i víno.
V r. 1989 sa udiali veci, ktoré vinohradníctvu neprospeli. Za bývalej „veľkej
republiky“ sa začalo dovážať víno zo zahraničia a bez cla. Štáty, ktoré
majú prebytok menej kvalitných, tzv. stolových vín ich predávali v cisternách,
sudoch a ich ceny sa pohybovali od 5-6 do 10-12,- Sk. Štát samozrejme takýmto
výrobcom (Taliani, Španieli, Maďari...) pomáhal dotáciami, čo sa robí
i u nás. V tom čase prestali mať Česi záujem o naše vína,
pretože od spomínaných zahraničných výrobcom kupovali víno lacnejšie, ale bez
colnej ochrany. Prestal byť záujem vinárskych podnikov o naše hrozno, keďže
nemohli predávať víno, ktoré mali na sklade. Enormne sa zvyšovali všetky vstupy do
výroby: chemické prípravky, technika, energia... Ceny sa zvyšovali 5 – 7 krát,
pričom cena hrozna sa zdvihla len veľmi málo. Všetko toto vplývalo na to, že prestal
byť záujem o hrozno a víno. Ostalo len málo podnikateľov, ktorí zostali
verní vinárskej výrobe. Pracovali a prežili aj tým, že napr. prenajímali
zariadenia a budovy. Bolo ich však málo a stalo sa, že z 35 tisíc ha nám
ostalo len 17 tisíc. Z nich tiež veľká časť nie je v takom stave, ako by
bolo žiaduce. V posledných 5 rokoch sa však situácia mení. Vinice dostali do
rúk ľudia, ktorí majú o ne úprimný záujem. Vysádzajú vinohrady
a starajú sa o ne. Začína sa prejavovať zlepšenie i keď veľmi
pomaly. Vinohradníctvo na Slovensku prežilo veľký regres a je na nás, aby sme ho
zachránili.
l Čo nás čaká pri vstupe do EÚ v oblasti vinohradníctva
a vinárstva?
Pri vstupe do EU platia určité pravidlá. I Slovensko je
povinné ich dodržať. Predovšetkým musí byť jasne definované, koľko vinohradov
štát má, teda musí byť vykonaná tzv. registrácia vinohradov. Tá bude podkladom na
výmeru viníc toho - ktorého štátu, ktorý má záujem dostať sa do EÚ. Predpisy EÚ
hovoria, že je možné vysadiť vinič tam, kde ešte do 8 rokov pred vstupom, boli
vinohrady. Pracovníci nášho zväzu, ktorí realizujú rozhovory v Bruseli, dohodli
s EÚ, že na Slovensku bude 22 227 ha vinohradov. My ich môžeme mať vtedy, keď
ich budeme mať de facto, nielen de jure. De facto bude vtedy, keď sa ukončí
registrácia. V pravidlách EÚ je deklarované, že registrovať sa bude každý
vinič nad 10 árov. My by sme chceli dosiahnuť, aby sa registrovali vinohrady nad 5
árov. Na Slovensku je totiž veľa vinohradov, ktoré majú okolo 5 árov. Osoba, ktorá
chce vysádzať vinohrad tam, kde do 8 rokov pred vstupom nebol, musí mať špeciálne
povolenie od Ministerstva poľnohospodárstva.
Treba pripomenúť, že ľudia sa nemusia registrácie báť. Prečo
chceme dosiahnuť to, aby sa registrovali vinohrady nad 5 árov? Dôvodom je, aby sme mali
pred vstupom do EÚ čo najvyššiu výmeru. Česi vlani vysadili 600 ha, v tomto
roku 1000 ha a na Slovensku vysadíme 200 ha. Je to príliš pomalé tempo na
dosiahnutie dohodnutej výmery. Hlavným dôvodom je v súčasnosti nedostatok
financií. Vinohrad je investícia veľmi dlhodobá.
EÚ má veľmi tvrdé pravidlá i čo sa týka predaja vína, striktne
zakazuje dovážať mušt a vyrábať z neho, zakazuje miešať dovážané
vína s miestnymi a predávať ich pod miestnou značkou, pod domácimi
názvami. V Čechách sa výrazne zlepšuje akosť, kvalita vína a práve
o české vína začína byť dosť vážny záujem v zahraničí
i u nás. Obdobná situácia bude aj u nás, budeme musieť bojovať
o trh predovšetkým kvalitou. Kvalitné vína, budeme mať vtedy, keď budeme mať
kvalitné vinohrady a kvalitné hrozno.
Zhovárala sa
Jana KUCHTOVÁ
Z
histórie Vinobrania
Vinobranie bývalo veľmi okázalé, pretože v ten deň sa
pýšilo celé mesto tým, čo malo najlepšie. Všetci obyvatelia sa odoberali do
vinohradov, ktoré splývali na svahoch až k múrom mesta. Vinobranie bolo prvou
slávnosťou vinohradníkov. Predchádzalo mu postavenie „brána“ – totiž
vyhlášky alebo zelenej háječky, upevnenej na vysokej tyči, ktorá sa umiestnila na
pokraji vinohradov na dôkaz, že hrozno už mäkne. Od tej doby nesmel už nikto do
vinohradov vstúpiť, len starci a tehotné ženy. Tí si smeli dokonca utrhnúť aj
hrozna, najviac však tri strapce. Stopky museli zahrabať pod ker a na kolík
podpierajúci ker položiť groš. Samotnú slávnosť vinobrania začali mestskí
hajdúsi salvou z 9 mestských mažiarov. Po nich vypálili tri rany z veľkých
mažiarov, načo sa rozozvučal zvon na chráme. Len čo sa ozvalo zvonenie, pohol sa od
mestského domu mohutný sprievod k vinohradom. V prvých vozoch sa viezli
starosta, župan, mestská rada a hostia. Okolo vozov išli hajdúsi na koňoch
a bergmajstri. Za sprievodu, ktorý uzatváral predseda vinohradníkov, zneli
ustavične zvončeky a piesne. Len čo sa sprievod objavil na okraji mesta, zazneli
z vinohradov mohutné fanfáry rohov. Keď sprievod dospel na určené miesto,
privítal všetkých najstarší vinohradník menom všetkých pestovateľov vína. Potom
bola už len radosť a pieseň a hody trvajúce niekoľko dní...
text a foto: Jana KUCHTOVÁ |
stránky,
alebo miesta s reklamnou inzerciou sú vynechané |
|