Vítajte na Vinobraní...
Volby v Modre

Výberové konanie
Rokovali v Modre
Po svete sa túla...
G.Whiteside v Modre

Postrehy a čriepky z Veľkej Homole
Policajnuá linka
MSKS pozýva
Krúžok revuálneho tanca
Kurz maľovania

Hurikán nad Modrou
Príprava hasičského cvičenia
Vesmír volá

Komunálne voľby

Program Vinobrania

Neuveriteľných 100r.
Nová zubná ambulancia

Bude Modra modrá?
Young musicians for Europe
Stretnutie na Veľkej Homoli
Prázdniny s hudbou

Otvorenie školského roku 2002/2003
Nielen vínom smäd uhasíš...
Spomienkové stretnutie
Mladý hubár

Vinohradský dôverník
Spoločenská kronika
Spomienka
Poďakovanie
Program kina

--- príloha 1 ---

Slovenské vinohradní- ctvo v kontexte EÚ
Z histórie vinobrania

--- príloha 2 ---

O vinohradoch a víne
Núdzové tel. čísla
Pohľadnice na vinob.
Vinič

--- príloha 3 ---

Pekárenské výrobky
Pútač vinobrania
Stretnutie primátorov
Na budúci rok v...
Personalizovaná známka

--- príloha 4 ---

Ochutnajte jedlá...
Slovo o slove majolika
Sviežosť vína
Salón vytvarníkov...
Burčiak vo fontáne

--- príloha 5 ---

Zručnosť Polonských
Fanfárový koncert...
Zastavte sa i v múzeu Ľudovíta  Štúra
Pozrite si výstavy
Školský majetok...
Vlastivedné zájazdy
Vincent Šikula

--- príloha 6 ---

Prípravky z VULM-u...
Bohoslužby cez vinobranie
Modra

 



Slovenské vinohradníctvo v kontexte krajín EÚ

   O rozhovor na aktuálnu tému sme požiadali fundovaného odborníka  Dipl. Ing. Pavla Ďurišina, výkonného riaditeľa Zväzu vinohradníkov Slovenska v Bratislave.

l Ako možno charakterizovať situáciu vo vinohradníctve na Slovensku?
   Najväčší rozvoj vinohradníctva na Slovensku bol v 70.- tych rokoch min. storočia. Vo veľkom sa prebudovávali vinice, klčovali sa, terasovali sa strmé plochy, zúrodňovali pôdy, vykonali sa pozemkové úpravy. V 80.- tych rokoch boli vinohrady prakticky prebudované a boli v najplodnejšom štádiu. V tom čase bola priemerná úroda okolo 60 metrákov po hektári, spracovávali sa veľké množstvá hrozna. Vinohradníci pestovali hrozno a predávali ho vinárskym závodom. Bolo málo poľnohospodárskych podnikov, ktoré vyrábali hrozno i víno. V r. 1989 sa udiali veci, ktoré vinohradníctvu neprospeli. Za bývalej „veľkej republiky“ sa začalo dovážať víno zo zahraničia a bez cla. Štáty, ktoré majú prebytok menej kvalitných, tzv. stolových vín ich predávali v cisternách, sudoch a ich ceny sa pohybovali od 5-6 do 10-12,- Sk. Štát samozrejme takýmto výrobcom (Taliani, Španieli, Maďari...) pomáhal dotáciami, čo sa robí i u nás. V tom čase prestali mať Česi záujem o naše vína, pretože od spomínaných zahraničných výrobcom kupovali víno lacnejšie, ale bez colnej ochrany. Prestal byť záujem vinárskych podnikov o naše hrozno, keďže nemohli predávať víno, ktoré mali na sklade. Enormne sa zvyšovali všetky vstupy do výroby: chemické prípravky, technika, energia... Ceny sa zvyšovali 5 – 7 krát, pričom cena hrozna sa zdvihla len veľmi málo. Všetko toto vplývalo na to, že prestal byť záujem o hrozno a víno. Ostalo len málo podnikateľov, ktorí zostali verní vinárskej výrobe. Pracovali a prežili aj tým, že napr. prenajímali zariadenia a budovy. Bolo ich však málo a stalo sa, že z 35 tisíc ha nám ostalo len 17 tisíc. Z nich tiež veľká časť nie je v takom stave, ako by bolo žiaduce. V posledných 5 rokoch sa však situácia mení. Vinice dostali do rúk ľudia, ktorí majú o ne úprimný záujem. Vysádzajú vinohrady a starajú sa o ne. Začína sa prejavovať zlepšenie i keď veľmi pomaly. Vinohradníctvo na Slovensku prežilo veľký regres a je na nás, aby sme ho zachránili.

l Čo nás čaká pri vstupe do EÚ v oblasti vinohradníctva a vinárstva?
   Pri vstupe do EU platia určité pravidlá. I Slovensko je povinné ich dodržať. Predovšetkým musí byť jasne definované, koľko vinohradov štát má, teda musí byť vykonaná tzv. registrácia vinohradov. Tá bude podkladom na výmeru viníc toho - ktorého štátu, ktorý má záujem dostať sa do EÚ. Predpisy EÚ hovoria, že je možné vysadiť vinič tam, kde ešte do 8 rokov pred vstupom, boli vinohrady. Pracovníci nášho zväzu, ktorí realizujú rozhovory v Bruseli, dohodli s EÚ, že na Slovensku bude 22 227 ha vinohradov. My ich môžeme mať vtedy, keď ich budeme mať de facto, nielen de jure. De facto bude vtedy, keď sa ukončí registrácia. V pravidlách EÚ je deklarované, že registrovať sa bude každý vinič nad 10 árov. My by sme chceli dosiahnuť, aby sa registrovali vinohrady nad 5 árov. Na Slovensku je totiž veľa vinohradov, ktoré majú okolo 5 árov. Osoba, ktorá chce vysádzať vinohrad tam, kde do 8 rokov pred vstupom nebol, musí mať špeciálne povolenie od Ministerstva poľnohospodárstva.
   Treba pripomenúť, že ľudia sa nemusia registrácie báť. Prečo chceme dosiahnuť to, aby sa registrovali vinohrady nad 5 árov? Dôvodom je, aby sme mali pred vstupom do EÚ čo najvyššiu výmeru. Česi vlani vysadili 600 ha, v tomto roku 1000 ha a na Slovensku vysadíme 200 ha. Je to príliš pomalé tempo na dosiahnutie dohodnutej výmery. Hlavným dôvodom je v súčasnosti nedostatok financií. Vinohrad je investícia veľmi dlhodobá.
   EÚ má veľmi tvrdé pravidlá i čo sa týka predaja vína, striktne zakazuje dovážať mušt a vyrábať z neho, zakazuje miešať dovážané vína s miestnymi a predávať ich pod miestnou značkou, pod domácimi názvami. V Čechách sa výrazne zlepšuje akosť, kvalita vína a práve o české vína začína byť dosť vážny záujem v zahraničí i u nás. Obdobná situácia bude aj u nás, budeme musieť bojovať o trh predovšetkým kvalitou. Kvalitné vína, budeme mať vtedy, keď budeme mať kvalitné vinohrady a kvalitné hrozno.

Zhovárala sa
Jana KUCHTOVÁ

Z histórie Vinobrania

   Vinobranie bývalo veľmi okázalé, pretože v ten deň sa pýšilo celé mesto tým, čo malo najlepšie. Všetci obyvatelia sa odoberali do vinohradov, ktoré splývali na svahoch až k múrom mesta. Vinobranie bolo prvou slávnosťou vinohradníkov. Predchádzalo mu postavenie „brána“ – totiž vyhlášky alebo zelenej háječky, upevnenej na vysokej tyči, ktorá sa umiestnila na pokraji vinohradov na dôkaz, že hrozno už mäkne. Od tej doby nesmel už nikto do vinohradov vstúpiť, len starci a tehotné ženy. Tí si smeli dokonca utrhnúť aj hrozna, najviac však tri strapce. Stopky museli zahrabať pod ker a na kolík podpierajúci ker položiť groš. Samotnú slávnosť vinobrania začali mestskí hajdúsi salvou z 9 mestských mažiarov. Po nich vypálili tri rany z veľkých mažiarov, načo sa rozozvučal zvon na chráme. Len čo sa ozvalo zvonenie, pohol sa od mestského domu mohutný sprievod k vinohradom. V prvých vozoch sa viezli starosta, župan, mestská rada a hostia. Okolo vozov išli hajdúsi na koňoch a bergmajstri. Za sprievodu, ktorý uzatváral predseda vinohradníkov, zneli ustavične zvončeky a piesne. Len čo sa sprievod objavil na okraji mesta, zazneli z vinohradov mohutné fanfáry rohov. Keď sprievod dospel na určené miesto, privítal všetkých najstarší vinohradník menom všetkých pestovateľov vína. Potom bola už len radosť a pieseň a hody trvajúce niekoľko dní...

text a foto:  Jana KUCHTOVÁ


úvod |  1 |  2 |  3 |  4 |  5 |  6 |  7 |  8 | | 10 | p1 | p2 | p3 | p4 | p5 | p6 |
PDF:  stiahnúť stranu1 PDF  stiahnúť stranu2 PDF  stiahnúť stranu3 PDF  stiahnúť stranu4 PDF  stiahnúť stranu5 PDF  stiahnúť stranu6 PDF  stiahnúť stranu7 PDF  stiahnúť stranu8 PDF stiahnúť stranu9 PDF stiahnúť stranu 10 PDF stiahnúť prílohu 1 PDF stiahnúť prílohu 2 PDF stiahnúť prílohu 3 PDF stiahnúť prílohu 4 PDF stiahnúť prílohu 5 PDF stiahnúť prílohu 6 PDF

stránky, alebo miesta s reklamnou inzerciou sú vynechané